Tento druh ekonomiky sa zameriava výlučne na tovary a služby, ktoré sú v priamom spojení s jej presvedčeniami, zvykmi a tradíciami. Spolieha sa na jednotlivcov a obvykle nevykazuje žiaden druh špecializácie a rozdelenia práce. Inými slovami systém zvykovej ekonomiky je najzákladnejší a najstarší typ ekonomiky.
Veľká časť sveta sa riadi práve týmto typom, obzvlášť rustikálne oblasti krajín druhého a tretieho sveta, kde sa ekonomická aktivita „točí“ okolo farmárčenia a ďalších tradičných činností. Takejto ekonomike väčšinou chýbajú zdroje a to jednak preto, že neexistujú a jednak preto, že prístup k nim je obmedzený inými, silnejšími ekonomikami. Výsledkom je, že zvyková ekonomika nie je schopná vyprodukovať rovnaký výstup a prebytok ako iné typy ekonomík. Avšak relatívne primitívne procesy sú často dlhodobo udržateľnejšie a menší výstup znamená menej odpadu.
Príkazová ekonomika
Je charakteristická dominantnou centralizovanou silou, väčšinou ide o vládu, ktorá drží kontrolu nad veľkou časťou ekonomickej činnosti. Tento typ je využívaný najmä v komunistických krajinách. Často sa označuje aj ako centrálne plánovaná ekonomika, pretože väčšinu rozhodnutí robí vláda a voľný trh v podstate neexistuje. Vláda riadi tie najcennejšie zdroje – zlato, ropu a podobne. Ekonomika je oproti iným typom menej flexibilná a na zmeny reaguje pomalšie.
Trhová ekonomika
Spolieha sa na voľný trh a nedovoľuje vláde zasahovať do ekonomiky. Celý systém regulujú ľudia a zákon ponuky a dopytu, nie vláda. Tento systém je čisto teoretický, pretože nikde vo svete takýto druh sám o sebe neexistuje. Do každej ekonomiky totiž nejakým spôsobom zasahuje vláda. Aj do tohto a to tým, že vydáva zákony na reguláciu monopolov a zaistenie férového obchodu.
Zmiešaná ekonomika
Väčšinou ide o zmiešanie trhovej a príkazovej ekonomiky, niekedy hovoríme o duálnej ekonomike. Hoci neexistuje presná definícia zmiešanej ekonomiky, vo väčšine prípadov ide o trhovú ekonomiku s prísnym regulačným dohľadom a kontrolou zo strany vlády v špecifických oblastiach.