Keď som bola malá, mala som naozaj veľmi veľa bábik. Bavilo ma sa s nimi stále hrávať a hlavne sa mi páčilo, aké sú krásne a dokonalé. Vždy som snívala o tom, že keď vyrastiem, budem vyzerať presne ako ony. Puberta mi však ukázala, že sa skôr budem podobať na ich pravý opak. Ohliadnuc od toho, že som mala po celej tvári naozaj veľké akné, moja hlava sa zväčšila a oči zostali rovnaké. Čo v praxi znamená, že mám jednoducho malé oči. O postave, ktorá tiež nebola a nie je dokonalá, nemusím ani hovoriť. Proste som z toho bola celá nešťastná. Vždy som snívala o tom, že budem chlapov odzbrojovať svojím zvodným pohľadom a zrazu nič. Dokonca som jedného času mala pocit, že mi moje oči ani nie je vidieť. Mala som z toho poriadnu depresiu.
Keď som objavila čaro mejkapu, začalo mi svitať na lepšie časy. Proste som akosi vedela, ako sa mám nalíčiť tak, aby moje oči vyzerali opticky väčšie. Vždy som si urobila peknú linku, tiene na oči a bola som ako vymenená. Konečne som získala viac sebavedomia, lebo som mala aj riasenku, ktorá mi moje mihalnice vyniesla až kdesi do výšin. Problém nastal vtedy, keď som si začala baliť veci na dovolenku. Zrazu som zistila, že žiadna vodeodolná špirála mi proste nevyhovuje. A to bol vážne prúser, pretože som nevedela, čo budem robiť. Bez svojich mihalníc som sa cítila ako bez očí a ja som sebavedomie jednoznačne potrebovala.
Našťastie ma zachránili umelé mihalnice https://www.d-nails.sk/umele-riasy-ardell. Keby nebolo ich, tak by som každý deň šla na pláž s nervami a s nulovým sebavedomím. Len vďaka nim som bola plná sebavedomia a cítila som sa fakt dobre. Až tak dobre, že sa do mňa na pláži hneď na druhý deň zaľúbil jeden chalan, ktorý tam tiež prišiel s kamarátmi. A potom, že žiadny chlap sa už žene nepozerá na oči, no nie? Ja môžem potvrdiť, že umelé mihalnice sú to najlepšie, čo mohli ľudia vymyslieť.