Sais

Už nejaký ten piatok počúvame na Slovensku o tom kto je dobrý, kto je zlý. Prípadne s kým by kto do vlády určite nešiel Delenie ľudí na tých našich „nových“ a tých ostatný nieje riešenie. Ľudia sú už jednoducho unavený počúvať že ak im dajú šancu budú sa mať lepšie. Už niekoľko rokov máme vládu ktorá napriek tomu že oproti ostatným najme pravicovým subjektom vykonala nespočetné množstvo dobrých vecí a to nielen pre obyčajných ľudí. Ale napríklad podarilo sa aj zvýšiť výber daní a tak poctivý podnikatelia nemuseli toľko doplácať na tých nepoctivých. Ako tomu bolo v minulosti. No napriek tomu sú tu kauzy pre ktoré už mali byť nové parlamentné voľby. Preto nikoho neprekvapí že sa tu ako huby po daždi vynárajú nové a nové politické strany. Výsledkom ale je iba delenie ľudí ny tých našich a tých zlých. A z tohto dôvodu príde založenie novej politickej strany bývalým ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom ako len ďalšie politikárčenie. No zdanie môže klamať. Pretože ako sám tvrdí a je to aj ľahko overiteľné, za ním stoja výsledky a tie uznáva aj súčasná opozícia. Hoci aj tu má výhrady k jeho práci. Ale to je pochopiteľné, na to tam sú.


Preto budeme zaujímavé ako sa bude jeho novej politickej strane Dobrá voľba dariť. Je to najme preto lebo zatiaľ ako jediný z pomedzi nových politických subjektov netrvrdí že nebude spolupracovať s jednými alebo druhými. Samozrejme aj tu platia určité morálne obmedzenia. Nieje tajomstvom že v súčasnom systéme sme zvyknutý na to že strany sa delia na ľavicové a pravicové a podobne. No ako sám Drucker poznamenal „je veľká miera frustrácie“ a to ohľadom klasických politických strán. Plne s to prejavilo voľbou ústavných sudcov a takému to štýlu vládnutia sa chcel vyvarovať. Pretože sa nedá viesť politiku len jedným smerom. Treba vedieť ponúknuť takzvane stredové riešenie. Dôstojný charakter života je strašne dôležitý, súčasná vláda tu urobila oveľa viac ako predošle, no treba sa pozerať ďalej do budúcnosti. Preto nieje vôbec prekvapivé že jednou z nosných tém bude podpora mladých ľudí aby mali viac ako jedno dve deti alebo nedávali rodičov do starobinca. A práve takýto ľudia ktorý sa budú vedieť a chcieť postarať o svojich blízkych majú byť zvýhodnený. Napríklad mal by platiť nižšie dane alebo ísť do dôchodku skôr. Každopádne bude zaujímavé sledovať či sa ľudia na Slovensku poučili a dajú šancu zmene k lepšiemu.

Na Slovensku ešte stále rezonuje otázka odchodu ludi do dôchodku. Väčšina liberálne orientovaných strán a čo je horšie aj ich voličov stále nepochopila. Že je absolútne jedno či sa tu budeme baviť o tom či je jedna plus jedna je dva alebo či je jedna plus jedna sú dve. Pretože výsledok je stále 2. Tým chceme povedať že produktivita ľudí nemôže stúpať do nekonečna niekde sa musí zastaviť. Politické strany sa posledných 30 rokov snažili ľudí presvedčiť,a najme tie pravicové že iba tvrdo prácou do úmoru sa budú mať lepšie. Námestia sú ešte aj dnes plné slušných ľudí ktorý iba rozprávajú o tom ako je potrebné vymeniť starých politikov za nových. Že vám to znie povedome však? Stačí vymeniť tých zlých za našich, jedine tí sú dobrý. Ak by sme sa na to mali pozrieť z pohľadu čísel tak vedeli ste že 23% vašich rovesníkov sa dožije nanajvýš tak 60 rokov a veku 65 rokov sa nedožije až 35%. Ešte stále si myslíte že zastropovanie dôchodkového veku nie je správne a je iba výplod zlej Ficovej vlády. Pretože správne by ste sa mali pýtať ako je možné že s tým prišiel práve Fico a nie tí takzvane slušný ľudia. Zrejme nebudú až tak slušný ale to je zasa vec názoru. Treba si uvedomiť že tu sa absolútne nejedná o problém peňazí. Napríklad v USA vydávajú potravinové poukazy a dá sa to. Ide tu o to že zákon ktorý bol ohľadom dôchodku prijatý je ústavný a nie iba taký obyčajný. A to je celý kameň úrazu. Pretože meniť len taký obyčajný zákon sa dá len tak, ale zmeniť ústavný zákon už vyžaduje ústavnú väčšinu. A do toho len tak niekto nepôjde. To je už aj na pravicovú vládu prisilná káva. Otázkou teda nastáva čo si pre nás budúca vláda pripraví. Je vysoko pravdepodobné že sa zastaví skutočný rast mzdy, a to nielen tej minimálnej. Pretože zdvihnutie mzdy o infláciu nieje zdvihnutie mzdy ale iba udržanie ekonomiky v chode. A to sa takýmto spôsobom nedá udržať večne.

Najbližšie parlamentné voľby sa budú konať 29.februára 2020, no na politickej scéne to vrie už teraz. Začínajú sa rozbiehať kampane jednotlivých strán, získavanie voličov a, samozrejme, aj vznik nových strán. V mnohých tradičných politických zoskupeniach sa striedajú členovia a menia posty, a to sa odráža aj v náladách jednotlivých klubov.

Roztržky kvôli kandidátke
Problémy sa nevyhli ani strane SaS, líder ktorej predstavil kandidátnu listinu s menami ľudí, ktorých si predstavuje po svojom boku v ďalšom období. A tu sa začali rozbroje medzi jadrom, teda pôvodnými členmi strany a novými kandidátmi, ktorí sa na zozname objavili. Medzi nich patrí Václav Mika, bývalý riaditeľ TV Markíza a RTVS. To vyvolalo vlnu ohovárania a intríg, na čo Mika zareagoval odstúpením z kandidatúry. Uviedol to v liste členom strany.

Intrigy ho donútili odstúpiť
Navrhovaný člen Václav Mika oznámil svoje odstúpenie z kandidatúry za poslanca NR SR v nasledujúcich voľbách priamo predsedovi SaS Richardovi Sulíkovi. V liste to zdôvodnil skutočnosťou, že jeho meno sa stalo problémom pre niektorých členov strany a to zároveň spôsobuje aj spochybňovanie navrhnutej kandidátky. Pocítil na vlastnej koži ohováranie a intrigy, a preto sa takto rozhodol. Je to jeho slobodné a zodpovedné rozhodnutie.

So stranou sympatizuje aj naďalej
Mika v súvislosti týmto dianím povedal, že nič z týchto udalostí nezmení jeho sympatie k SaS, má záujem na úspešnej pozícii strany po voľbách, na tom, aby dokázala byť súčasťou zmien, ktoré Slovensko potrebuje. Na kandidátnej listine, ktorú zostavil líder strany Richard Sulík, bol uvedený pod číslom desať, dvojku pridelil Lucii Ďuriš Nicholsonovej, ktorá je momentálne poslankyňa v Europarlamente a na treťom mieste chcel mať Janu Kiššovú, ale tá to odmietla s odôvodnením, že momentálne sa hlási k takzvanému Demokratickému jadru. Spolu s ňou sa k jadru pridali aj Jozef Rajtár a Ľubomír Galko a vyjadrili sa, že predstavia vlastnú kandidátku.

Ako to celé dopadne a kto bude súčasťou parlamentu na ďalšie volebné obdobie sa dozvieme až po februárových voľbách 2020.

Každý deň stojíme pred možnosťou vybrať si. Či už sa rozhodujeme, čo si kúpime, premýšľame nad tým, ako sa v rôznych situáciách zachováme alebo si skrátka len vyberáme ten správny dopravný prostriedok na cestu do práce alebo školy. Rozhodnutia, ktoré robíme denne, nám môžu zmeniť život. A inak tomu nie je ani keď si máme zvoliť tú správnu cestu v politike.
Téma volieb nebola v žiadnej dobe považovaná za jednu z najľahších. Každá generácia sa k tejto problematike stavia inak. Tí starší z nás už nemajú potrebu niečo meniť a väčšina z nich má pocit, že svojim hlasom už nič nezmení. Často sa preto stáva, že k urnám nejdú a neposkytnú svoj hlas jednej z vybraných strán alebo ľuďom, ktorí kandidujú na rôzne posty.
Ale čo tí mladí? Ako sa na celú túto tému dívajú ľudia, ktorí sotva nadobudli možnosť voliť? Myslím si, že mnoho z nich sa pokúša o zmenu. Pocit, že môžu do niečoho tak vážneho zasiahnuť, im dodáva silu. Chcú a snažia sa o to, aby sa im žilo jednoduchšie a lepšie a práve kvôli tomu využívajú túto možnosť a idú hlasovať. Avšak, niektorým z nich sa zdá, že ich hlas nemá žiadnu váhu a nemôžu rozhodnúť. Myslím si, že práve toto je veľký omyl. Každý jeden hlas má určitú váhu, ktorá môže skutočne rozhodnúť. Ak sa totiž jednotlivé výsledky spočítajú, skutočne môžu všetkých prekvapiť. Tak prečo by sme to nemohli skúsiť? Jednoznačne môžeme rozhodnúť a ak máme tú možnosť, tak sa pýtam – prečo ju mnohí z nás len tak zahodia? Pravda je taká, že tí, ktorí sa ani o nič nepokúsili, sa potom väčšinou na celú spoločnosť len sťažujú. Ale prečo nezasiahli, keď mohli? Pamätajme na jednu vec – ak nazrieme hlbšie do histórie, tak zistíme, že nie vždy tu bola možnosť slobodne sa rozhodnúť a vybrať si. Naši predkovia možno túžili po zmene, ale nebol im poskytnutý priestor, aby sa o to pokúsili. Nemali takú veľkú šancu ako máme my. A ani my takú príležitosť nemáme každý deň. Preto si myslím, že ak nastane chvíľa, keď sa môžeme pokúsiť o zlom v našej histórií, máme možnosť voliť, tak by sme len tak nemali postávať a túto skvelú šancu zahodiť! Zabojujme a ukážme, že všetko sa dá, len treba chcieť. Predveďme svetu, čo v nás je, čo pre seba dokážeme urobiť a dajme všetkým vedieť, že naša budúcnosť nám nie je ľahostajná.