Slovensko má za sebou voľby do parlamentu

Volieb sa zúčastnili približne dve tretiny oprávnených voličov, čo je pomerne vysoká účasť na slovenské pomery. Voľby suverénne a s prekvapivým náskokom vyhralo hnutie OĽANO na čele s Igorom Matovičom. Ten získal podporu vyše 25 % voličov, pričom posledné verejné prieskumy mu dávali len okolo 16 %.
Druhou a v podstate porazenou stranou je doteraz vládnuca strana SMER. Tá získala len vyše 18 % zúčastnených. Trend volebných ziskov tejto strany bol postupne klesajúci, no len málokto predpokladal také veľké zaostávanie voči víťazovi volieb.Bratislavský hrad.jpg
Treťou najsilnejšou stranou sa stalo trochu prekvapivo hnutie Borisa Kollára – SME RODINA. Tej odovzdalo hlas vyše 8 % voličov. Tesne za ňou sa umiestnila strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko so ziskom vyše 220 tisíc hlasov.
V poradí štvrtá bola koalícia PS SPOLU so ziskom 6,96 %. Nakoľko išlo o spojenie dvoch strán v jednej koalícii, pre ktoré platí kvórum 7 %, zostalo toto zoskupenie pred bránami parlamentu o 4 stotiny hlasov, čo predstavovalo asi tisícku hlasov voličov.
Do parlamentu sa ešte dostali strany SaS a Za ľudí bývaloho prezidenta Andreja Kisku. Tí získali okolo 6 %. Pod hranicou zvoliteľnosti sa ocitlo hnutie KDH, ktoré ani toto volebné obdobie nebude súčasťou parlamentu.politik.jpg
Na základe volebných výsledkov a známych postojov a vyjadrení lídrov strán je jasné, že na vláde sa už nebude podieľať strana SMER a všetky zvolené strany sa taktiež vyhraňujú voči spolupráci so stranou ĽSNS. Do úvahy teda prichádza koalícia 3 alebo 4 strán. Víťaz volieb Igor Matovič bude určite chcieť zostaviť čo najsilnejšiu vládu, pravdepodobne sa pokúsi aj o ústavnú väčšinu, ale na zostavenie vlády mu postačí aj spojenie s 2 inými stranami. Ako to celé dopadne je už v rukách politikov. Všetko bude jasné na základe rokovaní a spoločných dohôd.

O politike sa nediskutuje, no voliť nechodíme

Moja mama mi vždy hovorila, že o politike sa v rodine nemá rozprávať. Keď som bol vo veku okolo dvadsiatky a táto téma má naozaj bavila, veľmi rád som, napríklad, na rodinných oslavách s politikou začínal. Tušíte, ako sa to skončilo? Presne tak, ako to vždy predpokladala moja mama. človek píše áno, nie.png
 
Som takmer presvedčený, že to máte doma podobne aj vy. Takže ak to nie je naozaj nevyhnutné, čo v podstate nemôže byť nikdy, tak s rečami o politike naozaj nezačínajte nikdy, keď si chcete so svojimi prísediacimi pokecať  v pohodovej atmosfére. Toto však nie je úplne téma, ktorej som sa chcel venovať. Na tomto fenoméne, ma fascinuje skôr to, prečo je práve politika tak kontroverznou témou. Dlho som premýšľal nad tým, či je to preto, že je to u nás dobré alebo zlé, či ľudí politická situácia naozaj ľudí tak zaujíma. Na konkrétnu odpoveď, som popravde neprišiel. Tá ale asi nie je až tak podstatná. Ľudia, povedzte mi, ako je možné, že sa dokážeme kvôli politike pohádať do krvi aj s vlastnou rodinou, no na druhej strane je volebná účasť na Slovensku tak nízka?
To naozaj nevieme svoj názor povedať v momentoch, kedy je to naozaj dôležité a kedy môžeme aj reálne niečo zmeniť? Možno si aj vy hovoríte, že nemáte koho voliť, možno si hovoríte, že to nemá zmysel. Verte, že má. Nebudem vám hovoriť, koho voliť a koho nevoliť. To je výhradne osobná vec každého človeka. Dôležité je však to, aby ste k tým volebným urnám naozaj prišli. Ak máte pocit, že to naozaj nemá zmysel, ak ste si nenašli svoju stranu alebo prezidenta, tak choďte odvoliť aspoň s neplatným volebným lístkom, ale odvoľte. Aj takto vyjadríte aspoň nejaký názor, aj keď nebude platný.tabuľka so slovom voliť.jpg
 
Pamätajte, že hádky na rodinných oslavách, písanie komentárov na sociálnych sieťach alebo rozčuľovanie sa pri sledovaní televíznych novín, naozaj nič nezmení. Ak chcete, aby sa veci naozaj pohli, musíte začať len od seba. Nikto iný to za vás neurobí.

Konflikt v Jemene

Islam
Od posledného vojnového konfliktu na našom území ubehlo už viac ako 70 rokov a tak sú pre nás predstava neustáleho strachu, prítomnosť smrti, výbuchy a zrúcaniny niečím vzdialeným. Ani v 21. storočí však nemôžeme hovoriť o mierovom spolužití na celom svete. Podstatná časť súčasných nepokojov sa spája s moslimským svetom, kde prevláda náboženstvo islam. Krajinou, ktorá v konečnom dôsledku trpí práve kvôli náboženským rozdielom je aj Jemen. Ten leží na Arabskom polostrove, na juhu pod Saudskou Arábiou. Čo pôvodne vyzeralo ako občianska vojna vyvolaná nepokojmi, sa neskôr ukázalo ako súčasť náboženských rozporov, ktoré presahujú hranice polostrova. Vojna dokonca získala medzinárodný rozmer.vrak auta.jpg
Boje
Boje sa rozpútali už v roku 2015. Jeden rok predtým vypuklo povstanie húsíov. Tí obsadili hlavné mesto a vyhlásili nezávislosť na vláde. Tá sa prirodzene začala brániť a tak sa rozpútal ozbrojený konflikt, ktorý sa z metropoly rozšíril do väčšiny krajiny. Potýčky a prestrelky na uliciach, dediny v plameňoch, vybuchujúce autá na uliciach sa stali úplne bežnými obrazmi života obyvateľov. Situáciu nijako nezlepšilo letecké bombardovanie a pôsobenie teroristických skupín na všetkých stranách. Nie len konfesionálne rozdelenie a geopolitické zámery viacerých štátov tu zohrávajú tomu celému dáva medzinárodný rozmer.mier v troskách.jpg
Medzinárodný rozmer
Povstalci, húsíovia, sa radia medzi šiitov a tak keď otvorene vystúpili proti vláde, dostalo sa im podpory a uznania od ostatných šiitskych štátov. Samozrejme neoficiálne a potichu. Vládnym silám zasa prišla oficiálne na pomoc Saudská Arábia a Spojené Arabské emiráty, ktoré predstavujú prevažne sunnitských moslimov. Ďalej sa angažuje aj Maroko, Katar či Sudán alebo Senegal. Spojené štáty americké a Francúzsko sa rovnako zapojili z obáv pred víťazstvom teroristickej organizácie ISIS, ktorá tam vyhlásila vlastnú provinciu. Po viac než štyroch rokoch presahujú obete, z väčšej časti civilné, 100 000 ľudských životov a mier a pokoj stále ostávajú v nedohľadne.

Profesionálny hráč Hearthstonu potrestaný

E-športový hráč populárnej kartovej hry Hearthstone, Chung Ng Wai, známy pod svojou prezývkou „blitzchung“, bol nedávno potrestaný vývojármi z Blizzardu za svoje výroky o protestoch za demokraciu v Hongkongu. V interview po skončení zápasu si na seba dal plynovú masku a zakričal: „Osloboďte Hongkong, revolúcia našej doby!“Hongkong.jpg
 
Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Zatiaľ čo mnoho zahraničných fanúšikov sa za neho postavili, Blizzard bol o mnoho tvrdší. Ako trest nezíska žiadnu peňažnú odmenu za túto sezónu a je automaticky diskvalifikovaný z akéhokoľvek profesionálneho turnaja Hearthstonu až do 5. októbra 2020.
 
„Chceli by sme zdôrazniť pravidlá správania sa hráčov v rámci Hearthstonovej komunity. Zatiaľ čo stojíme za právom jednotlivca vyjadriť svoje vlastné myšlienky a názory, hráči a ostatní súťažiaci musia dodržiavať oficiálne pravidlá súťaže,“ znie stanovisko spoločnosti. Ďalej uviedli, že už nebudú spolupracovať ani s dvoma moderátormi, ktorí boli počas interview prítomní.
 
Mnoho fanúšikov reagovalo šokovane. Mnohí špekulovali, či sa nejednalo len o strategický krok Blizzardu, keďže určitú časť spoločnosti vlastní čínsky konglomerát Tencent. Je však pochopiteľné, ak si spoločnosť nechce nahnevať svojich investorov.Herný ovládač.jpg
 
Chung „blitzchung“ Ng Wai v stanovisku uviedol, že neľutuje svoje slová: „Viem, čo moje slová znamenajú. Môžu mi spôsobiť veľa problémov, aj čo sa týka mojej osobnej bezpečnosti v reálnom živote. Ale myslím si, že je mojou povinnosťou vyjadriť sa k takýmto udalostiam.“ Plynová maska a okuliare, ktoré mal vtedy na sebe, majú symbolicky reprezentovať demonštrantov v Hongkongu. Protesty sa tiahnu už od marca tohto roku a sú reakciou na zákon, ktorý by umožnil Hongkongu zatýkať a vydávať zločincov do krajín, s ktorými Hongkong nemá oficiálnu dohodu o vydávaní zločincov ako napr. Taiwan či Čína.

Keď už ani umenie nie je apolitické

Karel Gott patril medzi najväčšie umelecké hviezdy v Československu. Svojím talentom dokázal presvedčiť nie len našincov, ale aj Nemcov, či dokonca obyvateľov za veľkou mlákou. Okrem svojho neopísateľného nadania vynikal aj ako človek, ktorý bol vždy optimistický a milý k ľuďom všeobecne, nie len k svojim fanúšikom. Tak ako každý mal svoj pohľad na vec a tak ako každý mal právo na jeho vyjadrenie.vystúpenie na javisku.jpg

  • V poslednom čase sa akoby sloboda slova pomaly osekávala. Vidieť to môžeme napríklad v Amerike, kde si neliberálny umelec často ani len neškrtne. Sympatizanti Donalda Trumpa sú považovaní za okraj spoločnosti aj napriek tomu, že je právoplatným prezidentom. Nespočetné množstvo hviezd ho kritizovalo a neubralo im to na ich popularite alebo kariére. Ak máte ale iné argumenty, často ste označovaný za konšpirátora alebo niekoho, kto klame. Bolo len otázkou času, kedy to zavíta aj k nám.
  • Stav spoločnosti sa dá najlepšie odhadnúť pri veľkých udalostiach. Odchod legendy popu patrí medzi ne. Dlho na seba nenechal čakať liberálny Denník N a ani facebooková stránka ZOMRI. Obe silno proti konzervatívne, platené z neobjasnených sponzorov a zdá sa, že aj riadne nekritické k sebe samým.
  • Česko zostalo zaskočené a šokované po tom, keď svojím čitateľom ponúkli pohľad na Káju, kde ho opísali ako idiota hudby alebo zombie. Takéto vyjadrenia sú silno hanlivé, urážajúce a nevhodné. Okrem miliónov fanúšikov sa dotkli aj smútiacich pozostalých, ktorí si nezaslúžia takéto ohováranie, rovnako ako legenda, ku ktorej nemali odvahu vyjadriť sa takýmto spôsobom za jeho života.

mikrofón v štúdiu.jpg

  • Prečo sa teda situácia takto nepekne vyvinula? Možností je veľa, no závisť medzi ne nepatrí. Karel sa nebál na verejnosti pomenovať veci pravým menom a ani vykresliť situáciu za politickými kulisami, ku ktorým nahliadol. Zrejme jeho odhalenia, viac ako jeho názor, sa nepáčia tým, ktorí sa v bývalom socialistickom bloku snažia nastoliť silný liberalizmus. Je na jeho slovách niečo pravdy? Podľa ich reakcie áno.

Je čas na zmenu

Už nejaký ten piatok počúvame na Slovensku o tom kto je dobrý, kto je zlý. Prípadne s kým by kto do vlády určite nešiel Delenie ľudí na tých našich „nových“ a tých ostatný nieje riešenie. Ľudia sú už jednoducho unavený počúvať že ak im dajú šancu budú sa mať lepšie. Už niekoľko rokov máme vládu ktorá napriek tomu že oproti ostatným najme pravicovým subjektom vykonala nespočetné množstvo dobrých vecí a to nielen pre obyčajných ľudí. Ale napríklad podarilo sa aj zvýšiť výber daní a tak poctivý podnikatelia nemuseli toľko doplácať na tých nepoctivých. Ako tomu bolo v minulosti. Život podľa druhých.jpgNo napriek tomu sú tu kauzy pre ktoré už mali byť nové parlamentné voľby. Preto nikoho neprekvapí že sa tu ako huby po daždi vynárajú nové a nové politické strany. Výsledkom ale je iba delenie ľudí ny tých našich a tých zlých. A z tohto dôvodu príde založenie novej politickej strany bývalým ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom ako len ďalšie politikárčenie. No zdanie môže klamať. Pretože ako sám tvrdí a je to aj ľahko overiteľné, za ním stoja výsledky a tie uznáva aj súčasná opozícia. Hoci aj tu má výhrady k jeho práci. Ale to je pochopiteľné, na to tam sú.
 Základ je dohodnúť sa.png
 
Preto budeme zaujímavé ako sa bude jeho novej politickej strane Dobrá voľba dariť. Je to najme preto lebo zatiaľ ako jediný z pomedzi nových politických subjektov netrvrdí že nebude spolupracovať s jednými alebo druhými. Samozrejme aj tu platia určité morálne obmedzenia. Nieje tajomstvom že v súčasnom systéme sme zvyknutý na to že strany sa delia na ľavicové a pravicové a podobne. No ako sám Drucker poznamenal „je veľká miera frustrácie“ a to ohľadom klasických politických strán. Plne s to prejavilo voľbou ústavných sudcov a takému to štýlu vládnutia sa chcel vyvarovať. Pretože sa nedá viesť politiku len jedným smerom. Treba vedieť ponúknuť takzvane stredové riešenie. Dôstojný charakter života je strašne dôležitý, súčasná vláda tu urobila oveľa viac ako predošle, no treba sa pozerať ďalej do budúcnosti. Preto nieje vôbec prekvapivé že jednou z nosných tém bude podpora mladých ľudí aby mali viac ako jedno dve deti alebo nedávali rodičov do starobinca. A práve takýto ľudia ktorý sa budú vedieť a chcieť postarať o svojich blízkych majú byť zvýhodnený. Napríklad mal by platiť nižšie dane alebo ísť do dôchodku skôr. Každopádne bude zaujímavé sledovať či sa ľudia na Slovensku poučili a dajú šancu zmene k lepšiemu.

Po vlne intríg a ohovárania odstúpil z kandidátky strany SaS Václav Mika

Najbližšie parlamentné voľby sa budú konať 29.februára 2020, no na politickej scéne to vrie už teraz. Začínajú sa rozbiehať kampane jednotlivých strán, získavanie voličov a, samozrejme, aj vznik nových strán. V mnohých tradičných politických zoskupeniach sa striedajú členovia a menia posty, a to sa odráža aj v náladách jednotlivých klubov.Zástupcovia ľudu.jpg
 
Roztržky kvôli kandidátke
Problémy sa nevyhli ani strane SaS, líder ktorej predstavil kandidátnu listinu s menami ľudí, ktorých si predstavuje po svojom boku v ďalšom období. A tu sa začali rozbroje medzi jadrom, teda pôvodnými členmi strany a novými kandidátmi, ktorí sa na zozname objavili. Medzi nich patrí Václav Mika, bývalý riaditeľ TV Markíza a RTVS. To vyvolalo vlnu ohovárania a intríg, na čo Mika zareagoval odstúpením z kandidatúry. Uviedol to v liste členom strany.
 
Intrigy ho donútili odstúpiť
Navrhovaný člen Václav Mika oznámil svoje odstúpenie z kandidatúry za poslanca NR SR v nasledujúcich voľbách priamo predsedovi SaS Richardovi Sulíkovi. V liste to zdôvodnil skutočnosťou, že jeho meno sa stalo problémom pre niektorých členov strany a to zároveň spôsobuje aj spochybňovanie navrhnutej kandidátky. Pocítil na vlastnej koži ohováranie a intrigy, a preto sa takto rozhodol. Je to jeho slobodné a zodpovedné rozhodnutie.
 
So stranou sympatizuje aj naďalej
Mika v súvislosti týmto dianím povedal, že nič z týchto udalostí nezmení jeho sympatie k SaS, má záujem na úspešnej pozícii strany po voľbách, na tom, aby dokázala byť súčasťou zmien, ktoré Slovensko potrebuje. Na kandidátnej listine, ktorú zostavil líder strany Richard Sulík, bol uvedený pod číslom desať, dvojku pridelil Lucii Ďuriš Nicholsonovej, ktorá je momentálne poslankyňa v Europarlamente a na treťom mieste chcel mať Janu Kiššovú, ale tá to odmietla s odôvodnením, že momentálne sa hlási k takzvanému Demokratickému jadru. Spolu s ňou sa k jadru pridali aj Jozef Rajtár a Ľubomír Galko a vyjadrili sa, že predstavia vlastnú kandidátku.Volebný lístok pred vhodením.jpg
 
Ako to celé dopadne a kto bude súčasťou parlamentu na ďalšie volebné obdobie sa dozvieme až po februárových voľbách 2020.

Prečo je dôležité ísť voliť

Každý rok sa konajú aspoň raz nejaké voľby. Zvolení zástupcovia nás zastupujú, či už v mestom zastupiteľstve alebo v parlament, stále sú to ľudia, ktorí zastupujú nás občanov a hlavne by mali zastupovať a zastávať sa názorov a potrebám občanov teda tých, ktorí ich volili. Veď predsa aj keď ide o voľby do obecného zastupiteľstva niekto by si bol povedal, že tieto voľby nie sú dôležité a že sa ich nezúčastnia, ale robia veľkú chybu, pretože zvolení poslanci, sú tu hlavne preto, aby spravili niečo pre mesto alebo dedinu a pre občanov, ktorí v nich žijú. Ak nepôjdete voliť môže sa stať, že bude zvolený niekto s kým nezdieľate svoje názory a tento poslanec vôbec nemusí plniť záujmy občanov. Vtedy prídete na to, akú chybu ste spravili, a že ste radšej mali ísť voliť niekoho kto sa vám pozdával viac, a s ktorým by ste zdieľali rovnaké politické názory.sběrný box.jpg
Tak, ako sú dôležité voľby na miestnej úrovni sú dôležité aj voľby napríklad na komunálnej úrovni na úrovni kraja. Ani tu by ste nemali mať ten pocit, že váš hlas nemá hodnotu a cenu. Veď keby si to povedal každý občan voľby by boli zbytočné. Žijeme v krajine, kde máme možnosť voliť si svojich zastupiteľov priamo, teda vybrať si niekoho koho chceme, aby nás zastupoval. Sú krajiny, kde ľudia nemajú túto možnosť. Preto by sme toto právo ísť k voľbám a hlasovať mali stále využiť. Voliť môžete od momentu, keď prekročíte hranicu 18 rokov.volební lístek.png
Ak patríte už k staršej generácii a k volebným urnám nevládzete ísť samy alebo nemáte niekoho, kto by šiel s vami, nemusíte sa obávať toho, že vás hlas prepadne a vy nebudete mať možnosť voliť. V takejto situácii sa volebná urna môže zobrať až priamo k vám domov. Jednoducho pred voľbami nahlásite, že chcete ísť voliť, ale k voľbám sa nemáte ako dostaviť. Po tom v deň volieb k vám prídu poverení ľudia, ktorí dohliadajú na bezpečnosť volieb a prinesú vám volebnú urnu. Preto pri každých voľbách nezabúdajte na to, že každý hlas sa počíta a to, koho si zvolíte vás bude v nasledujúcom volebnom období zastupovať.

Snemovňa lordov by sa mala presťahovať z Londýna do Birminghamu alebo Yorku

Veľká Británia v roku 2016 usporiadala v krajine referendum o jej odchode z Európskej únie, čo spustilo celý rad udalostí a komplikácií. Na jar tohto roku sa začne ústavná reorganizácia a jej súčasťou je iniciatíva britskej vlády o presídlenie Snemovne lordov z Londýna do severnejšej oblasti krajiny.Parlament Veľkej Británie.jpg
 
Bližšie k ľuďom
Stanica Sky News informovala o snahe britskej vlády presťahovať Snemovňu lordov, hornú komoru britského parlamentu, z Londýna do severnejšej časti krajiny a do úvahy by prichádzali lokality miest York a Birmingham. Celá myšlienka sa zrodila v hlave britského premiéra Borisa Johnsona, potvrdil to predseda Konzervatívnej strany James Cleverly. Podnetom k tejto zmene bol značný nárast podpory konzervatívcov v nedávnych voľbách práve v týchto regiónoch. Ministri však pátrajú po čo ajprijateľnejšom riešení a snažia sa nájsť z množstva možností tú najefektívnejšiu, ktorá by zabezpečila prepojenie každej časti Spojeného kráľovstva s politikou. Premiér vo svojom prejave iba deň po voľbách deklaroval, že táto vláda bude pre ľudí a vážnosť slov podložil aj rozhodnutím v čo najväčšej možnej miere spojiť obyvateľov s politikou vlády. Charakterizoval aj význam referenda z roku 2016 ako nielen vyjadrenie postoja Spojeného kráľovstva k Európskej únii, ale aj prepojenie miliónov obyvateľov s vládnu politikou.Brexit a EÚ.jpg
 
Sťahovanie ich neminie
Na nové sídlo by podľa posledných informácií do úvahy prichádzal pozemok vo vlastníctve vlády v lokalite mesta York, ktorý momentálne nikto nevyužíva. V roku 2025 Westminsterský palác čaká rekonštrukcia, a tak sa členovia Snemovne lordov budú musieť chtiac-nechtiac sťahovať. Za dočasné centrum stretnutí by malo slúžiť Centrum kráľovnej Alžbety II. v blízkosti paláca, Boris Johnson však trvá na presídlení komory na sever Anglicka. Nezodpovedané však zostávajú otázky týkajúce sa finančných nákladov na bezpečnosť a výstavbu, hoci tri hodiny trvajúca cesta vlakom z Londýna do Yorku je v celku prijateľná.