Slovensko má za sebou voľby do parlamentu

Volieb sa zúčastnili približne dve tretiny oprávnených voličov, čo je pomerne vysoká účasť na slovenské pomery. Voľby suverénne a s prekvapivým náskokom vyhralo hnutie OĽANO na čele s Igorom Matovičom. Ten získal podporu vyše 25 % voličov, pričom posledné verejné prieskumy mu dávali len okolo 16 %.
Druhou a v podstate porazenou stranou je doteraz vládnuca strana SMER. Tá získala len vyše 18 % zúčastnených. Trend volebných ziskov tejto strany bol postupne klesajúci, no len málokto predpokladal také veľké zaostávanie voči víťazovi volieb.Bratislavský hrad.jpg
Treťou najsilnejšou stranou sa stalo trochu prekvapivo hnutie Borisa Kollára – SME RODINA. Tej odovzdalo hlas vyše 8 % voličov. Tesne za ňou sa umiestnila strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko so ziskom vyše 220 tisíc hlasov.
V poradí štvrtá bola koalícia PS SPOLU so ziskom 6,96 %. Nakoľko išlo o spojenie dvoch strán v jednej koalícii, pre ktoré platí kvórum 7 %, zostalo toto zoskupenie pred bránami parlamentu o 4 stotiny hlasov, čo predstavovalo asi tisícku hlasov voličov.
Do parlamentu sa ešte dostali strany SaS a Za ľudí bývaloho prezidenta Andreja Kisku. Tí získali okolo 6 %. Pod hranicou zvoliteľnosti sa ocitlo hnutie KDH, ktoré ani toto volebné obdobie nebude súčasťou parlamentu.politik.jpg
Na základe volebných výsledkov a známych postojov a vyjadrení lídrov strán je jasné, že na vláde sa už nebude podieľať strana SMER a všetky zvolené strany sa taktiež vyhraňujú voči spolupráci so stranou ĽSNS. Do úvahy teda prichádza koalícia 3 alebo 4 strán. Víťaz volieb Igor Matovič bude určite chcieť zostaviť čo najsilnejšiu vládu, pravdepodobne sa pokúsi aj o ústavnú väčšinu, ale na zostavenie vlády mu postačí aj spojenie s 2 inými stranami. Ako to celé dopadne je už v rukách politikov. Všetko bude jasné na základe rokovaní a spoločných dohôd.

Slovensko má za sebou voľby do parlamentu

Volieb sa zúčastnili približne dve tretiny oprávnených voličov, čo je pomerne vysoká účasť na slovenské pomery. Voľby suverénne a s prekvapivým náskokom vyhralo hnutie OĽANO na čele s Igorom Matovičom. Ten získal podporu vyše 25 % voličov, pričom posledné verejné prieskumy mu dávali len okolo 16 %.
Druhou a v podstate porazenou stranou je doteraz vládnuca strana SMER. Tá získala len vyše 18 % zúčastnených. Trend volebných ziskov tejto strany bol postupne klesajúci, no len málokto predpokladal také veľké zaostávanie voči víťazovi volieb.Bratislavský hrad.jpg
Treťou najsilnejšou stranou sa stalo trochu prekvapivo hnutie Borisa Kollára – SME RODINA. Tej odovzdalo hlas vyše 8 % voličov. Tesne za ňou sa umiestnila strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko so ziskom vyše 220 tisíc hlasov.
V poradí štvrtá bola koalícia PS SPOLU so ziskom 6,96 %. Nakoľko išlo o spojenie dvoch strán v jednej koalícii, pre ktoré platí kvórum 7 %, zostalo toto zoskupenie pred bránami parlamentu o 4 stotiny hlasov, čo predstavovalo asi tisícku hlasov voličov.
Do parlamentu sa ešte dostali strany SaS a Za ľudí bývaloho prezidenta Andreja Kisku. Tí získali okolo 6 %. Pod hranicou zvoliteľnosti sa ocitlo hnutie KDH, ktoré ani toto volebné obdobie nebude súčasťou parlamentu.politik.jpg
Na základe volebných výsledkov a známych postojov a vyjadrení lídrov strán je jasné, že na vláde sa už nebude podieľať strana SMER a všetky zvolené strany sa taktiež vyhraňujú voči spolupráci so stranou ĽSNS. Do úvahy teda prichádza koalícia 3 alebo 4 strán. Víťaz volieb Igor Matovič bude určite chcieť zostaviť čo najsilnejšiu vládu, pravdepodobne sa pokúsi aj o ústavnú väčšinu, ale na zostavenie vlády mu postačí aj spojenie s 2 inými stranami. Ako to celé dopadne je už v rukách politikov. Všetko bude jasné na základe rokovaní a spoločných dohôd.

Slovensko má za sebou voľby do parlamentu

Volieb sa zúčastnili približne dve tretiny oprávnených voličov, čo je pomerne vysoká účasť na slovenské pomery. Voľby suverénne a s prekvapivým náskokom vyhralo hnutie OĽANO na čele s Igorom Matovičom. Ten získal podporu vyše 25 % voličov, pričom posledné verejné prieskumy mu dávali len okolo 16 %.
Druhou a v podstate porazenou stranou je doteraz vládnuca strana SMER. Tá získala len vyše 18 % zúčastnených. Trend volebných ziskov tejto strany bol postupne klesajúci, no len málokto predpokladal také veľké zaostávanie voči víťazovi volieb.Bratislavský hrad.jpg
Treťou najsilnejšou stranou sa stalo trochu prekvapivo hnutie Borisa Kollára – SME RODINA. Tej odovzdalo hlas vyše 8 % voličov. Tesne za ňou sa umiestnila strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko so ziskom vyše 220 tisíc hlasov.
V poradí štvrtá bola koalícia PS SPOLU so ziskom 6,96 %. Nakoľko išlo o spojenie dvoch strán v jednej koalícii, pre ktoré platí kvórum 7 %, zostalo toto zoskupenie pred bránami parlamentu o 4 stotiny hlasov, čo predstavovalo asi tisícku hlasov voličov.
Do parlamentu sa ešte dostali strany SaS a Za ľudí bývaloho prezidenta Andreja Kisku. Tí získali okolo 6 %. Pod hranicou zvoliteľnosti sa ocitlo hnutie KDH, ktoré ani toto volebné obdobie nebude súčasťou parlamentu.politik.jpg
Na základe volebných výsledkov a známych postojov a vyjadrení lídrov strán je jasné, že na vláde sa už nebude podieľať strana SMER a všetky zvolené strany sa taktiež vyhraňujú voči spolupráci so stranou ĽSNS. Do úvahy teda prichádza koalícia 3 alebo 4 strán. Víťaz volieb Igor Matovič bude určite chcieť zostaviť čo najsilnejšiu vládu, pravdepodobne sa pokúsi aj o ústavnú väčšinu, ale na zostavenie vlády mu postačí aj spojenie s 2 inými stranami. Ako to celé dopadne je už v rukách politikov. Všetko bude jasné na základe rokovaní a spoločných dohôd.

Slovensko má za sebou voľby do parlamentu

Volieb sa zúčastnili približne dve tretiny oprávnených voličov, čo je pomerne vysoká účasť na slovenské pomery. Voľby suverénne a s prekvapivým náskokom vyhralo hnutie OĽANO na čele s Igorom Matovičom. Ten získal podporu vyše 25 % voličov, pričom posledné verejné prieskumy mu dávali len okolo 16 %.
Druhou a v podstate porazenou stranou je doteraz vládnuca strana SMER. Tá získala len vyše 18 % zúčastnených. Trend volebných ziskov tejto strany bol postupne klesajúci, no len málokto predpokladal také veľké zaostávanie voči víťazovi volieb.Bratislavský hrad.jpg
Treťou najsilnejšou stranou sa stalo trochu prekvapivo hnutie Borisa Kollára – SME RODINA. Tej odovzdalo hlas vyše 8 % voličov. Tesne za ňou sa umiestnila strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko so ziskom vyše 220 tisíc hlasov.
V poradí štvrtá bola koalícia PS SPOLU so ziskom 6,96 %. Nakoľko išlo o spojenie dvoch strán v jednej koalícii, pre ktoré platí kvórum 7 %, zostalo toto zoskupenie pred bránami parlamentu o 4 stotiny hlasov, čo predstavovalo asi tisícku hlasov voličov.
Do parlamentu sa ešte dostali strany SaS a Za ľudí bývaloho prezidenta Andreja Kisku. Tí získali okolo 6 %. Pod hranicou zvoliteľnosti sa ocitlo hnutie KDH, ktoré ani toto volebné obdobie nebude súčasťou parlamentu.politik.jpg
Na základe volebných výsledkov a známych postojov a vyjadrení lídrov strán je jasné, že na vláde sa už nebude podieľať strana SMER a všetky zvolené strany sa taktiež vyhraňujú voči spolupráci so stranou ĽSNS. Do úvahy teda prichádza koalícia 3 alebo 4 strán. Víťaz volieb Igor Matovič bude určite chcieť zostaviť čo najsilnejšiu vládu, pravdepodobne sa pokúsi aj o ústavnú väčšinu, ale na zostavenie vlády mu postačí aj spojenie s 2 inými stranami. Ako to celé dopadne je už v rukách politikov. Všetko bude jasné na základe rokovaní a spoločných dohôd.

O politike sa nediskutuje, no voliť nechodíme

Moja mama mi vždy hovorila, že o politike sa v rodine nemá rozprávať. Keď som bol vo veku okolo dvadsiatky a táto téma má naozaj bavila, veľmi rád som, napríklad, na rodinných oslavách s politikou začínal. Tušíte, ako sa to skončilo? Presne tak, ako to vždy predpokladala moja mama. človek píše áno, nie.png
 
Som takmer presvedčený, že to máte doma podobne aj vy. Takže ak to nie je naozaj nevyhnutné, čo v podstate nemôže byť nikdy, tak s rečami o politike naozaj nezačínajte nikdy, keď si chcete so svojimi prísediacimi pokecať  v pohodovej atmosfére. Toto však nie je úplne téma, ktorej som sa chcel venovať. Na tomto fenoméne, ma fascinuje skôr to, prečo je práve politika tak kontroverznou témou. Dlho som premýšľal nad tým, či je to preto, že je to u nás dobré alebo zlé, či ľudí politická situácia naozaj ľudí tak zaujíma. Na konkrétnu odpoveď, som popravde neprišiel. Tá ale asi nie je až tak podstatná. Ľudia, povedzte mi, ako je možné, že sa dokážeme kvôli politike pohádať do krvi aj s vlastnou rodinou, no na druhej strane je volebná účasť na Slovensku tak nízka?
To naozaj nevieme svoj názor povedať v momentoch, kedy je to naozaj dôležité a kedy môžeme aj reálne niečo zmeniť? Možno si aj vy hovoríte, že nemáte koho voliť, možno si hovoríte, že to nemá zmysel. Verte, že má. Nebudem vám hovoriť, koho voliť a koho nevoliť. To je výhradne osobná vec každého človeka. Dôležité je však to, aby ste k tým volebným urnám naozaj prišli. Ak máte pocit, že to naozaj nemá zmysel, ak ste si nenašli svoju stranu alebo prezidenta, tak choďte odvoliť aspoň s neplatným volebným lístkom, ale odvoľte. Aj takto vyjadríte aspoň nejaký názor, aj keď nebude platný.tabuľka so slovom voliť.jpg
 
Pamätajte, že hádky na rodinných oslavách, písanie komentárov na sociálnych sieťach alebo rozčuľovanie sa pri sledovaní televíznych novín, naozaj nič nezmení. Ak chcete, aby sa veci naozaj pohli, musíte začať len od seba. Nikto iný to za vás neurobí.

O politike sa nediskutuje, no voliť nechodíme

Moja mama mi vždy hovorila, že o politike sa v rodine nemá rozprávať. Keď som bol vo veku okolo dvadsiatky a táto téma má naozaj bavila, veľmi rád som, napríklad, na rodinných oslavách s politikou začínal. Tušíte, ako sa to skončilo? Presne tak, ako to vždy predpokladala moja mama. človek píše áno, nie.png
 
Som takmer presvedčený, že to máte doma podobne aj vy. Takže ak to nie je naozaj nevyhnutné, čo v podstate nemôže byť nikdy, tak s rečami o politike naozaj nezačínajte nikdy, keď si chcete so svojimi prísediacimi pokecať  v pohodovej atmosfére. Toto však nie je úplne téma, ktorej som sa chcel venovať. Na tomto fenoméne, ma fascinuje skôr to, prečo je práve politika tak kontroverznou témou. Dlho som premýšľal nad tým, či je to preto, že je to u nás dobré alebo zlé, či ľudí politická situácia naozaj ľudí tak zaujíma. Na konkrétnu odpoveď, som popravde neprišiel. Tá ale asi nie je až tak podstatná. Ľudia, povedzte mi, ako je možné, že sa dokážeme kvôli politike pohádať do krvi aj s vlastnou rodinou, no na druhej strane je volebná účasť na Slovensku tak nízka?
To naozaj nevieme svoj názor povedať v momentoch, kedy je to naozaj dôležité a kedy môžeme aj reálne niečo zmeniť? Možno si aj vy hovoríte, že nemáte koho voliť, možno si hovoríte, že to nemá zmysel. Verte, že má. Nebudem vám hovoriť, koho voliť a koho nevoliť. To je výhradne osobná vec každého človeka. Dôležité je však to, aby ste k tým volebným urnám naozaj prišli. Ak máte pocit, že to naozaj nemá zmysel, ak ste si nenašli svoju stranu alebo prezidenta, tak choďte odvoliť aspoň s neplatným volebným lístkom, ale odvoľte. Aj takto vyjadríte aspoň nejaký názor, aj keď nebude platný.tabuľka so slovom voliť.jpg
 
Pamätajte, že hádky na rodinných oslavách, písanie komentárov na sociálnych sieťach alebo rozčuľovanie sa pri sledovaní televíznych novín, naozaj nič nezmení. Ak chcete, aby sa veci naozaj pohli, musíte začať len od seba. Nikto iný to za vás neurobí.

O politike sa nediskutuje, no voliť nechodíme

Moja mama mi vždy hovorila, že o politike sa v rodine nemá rozprávať. Keď som bol vo veku okolo dvadsiatky a táto téma má naozaj bavila, veľmi rád som, napríklad, na rodinných oslavách s politikou začínal. Tušíte, ako sa to skončilo? Presne tak, ako to vždy predpokladala moja mama. človek píše áno, nie.png
 
Som takmer presvedčený, že to máte doma podobne aj vy. Takže ak to nie je naozaj nevyhnutné, čo v podstate nemôže byť nikdy, tak s rečami o politike naozaj nezačínajte nikdy, keď si chcete so svojimi prísediacimi pokecať  v pohodovej atmosfére. Toto však nie je úplne téma, ktorej som sa chcel venovať. Na tomto fenoméne, ma fascinuje skôr to, prečo je práve politika tak kontroverznou témou. Dlho som premýšľal nad tým, či je to preto, že je to u nás dobré alebo zlé, či ľudí politická situácia naozaj ľudí tak zaujíma. Na konkrétnu odpoveď, som popravde neprišiel. Tá ale asi nie je až tak podstatná. Ľudia, povedzte mi, ako je možné, že sa dokážeme kvôli politike pohádať do krvi aj s vlastnou rodinou, no na druhej strane je volebná účasť na Slovensku tak nízka?
To naozaj nevieme svoj názor povedať v momentoch, kedy je to naozaj dôležité a kedy môžeme aj reálne niečo zmeniť? Možno si aj vy hovoríte, že nemáte koho voliť, možno si hovoríte, že to nemá zmysel. Verte, že má. Nebudem vám hovoriť, koho voliť a koho nevoliť. To je výhradne osobná vec každého človeka. Dôležité je však to, aby ste k tým volebným urnám naozaj prišli. Ak máte pocit, že to naozaj nemá zmysel, ak ste si nenašli svoju stranu alebo prezidenta, tak choďte odvoliť aspoň s neplatným volebným lístkom, ale odvoľte. Aj takto vyjadríte aspoň nejaký názor, aj keď nebude platný.tabuľka so slovom voliť.jpg
 
Pamätajte, že hádky na rodinných oslavách, písanie komentárov na sociálnych sieťach alebo rozčuľovanie sa pri sledovaní televíznych novín, naozaj nič nezmení. Ak chcete, aby sa veci naozaj pohli, musíte začať len od seba. Nikto iný to za vás neurobí.

O politike sa nediskutuje, no voliť nechodíme

Moja mama mi vždy hovorila, že o politike sa v rodine nemá rozprávať. Keď som bol vo veku okolo dvadsiatky a táto téma má naozaj bavila, veľmi rád som, napríklad, na rodinných oslavách s politikou začínal. Tušíte, ako sa to skončilo? Presne tak, ako to vždy predpokladala moja mama. človek píše áno, nie.png
 
Som takmer presvedčený, že to máte doma podobne aj vy. Takže ak to nie je naozaj nevyhnutné, čo v podstate nemôže byť nikdy, tak s rečami o politike naozaj nezačínajte nikdy, keď si chcete so svojimi prísediacimi pokecať  v pohodovej atmosfére. Toto však nie je úplne téma, ktorej som sa chcel venovať. Na tomto fenoméne, ma fascinuje skôr to, prečo je práve politika tak kontroverznou témou. Dlho som premýšľal nad tým, či je to preto, že je to u nás dobré alebo zlé, či ľudí politická situácia naozaj ľudí tak zaujíma. Na konkrétnu odpoveď, som popravde neprišiel. Tá ale asi nie je až tak podstatná. Ľudia, povedzte mi, ako je možné, že sa dokážeme kvôli politike pohádať do krvi aj s vlastnou rodinou, no na druhej strane je volebná účasť na Slovensku tak nízka?
To naozaj nevieme svoj názor povedať v momentoch, kedy je to naozaj dôležité a kedy môžeme aj reálne niečo zmeniť? Možno si aj vy hovoríte, že nemáte koho voliť, možno si hovoríte, že to nemá zmysel. Verte, že má. Nebudem vám hovoriť, koho voliť a koho nevoliť. To je výhradne osobná vec každého človeka. Dôležité je však to, aby ste k tým volebným urnám naozaj prišli. Ak máte pocit, že to naozaj nemá zmysel, ak ste si nenašli svoju stranu alebo prezidenta, tak choďte odvoliť aspoň s neplatným volebným lístkom, ale odvoľte. Aj takto vyjadríte aspoň nejaký názor, aj keď nebude platný.tabuľka so slovom voliť.jpg
 
Pamätajte, že hádky na rodinných oslavách, písanie komentárov na sociálnych sieťach alebo rozčuľovanie sa pri sledovaní televíznych novín, naozaj nič nezmení. Ak chcete, aby sa veci naozaj pohli, musíte začať len od seba. Nikto iný to za vás neurobí.

Konflikt v Jemene

Islam
Od posledného vojnového konfliktu na našom území ubehlo už viac ako 70 rokov a tak sú pre nás predstava neustáleho strachu, prítomnosť smrti, výbuchy a zrúcaniny niečím vzdialeným. Ani v 21. storočí však nemôžeme hovoriť o mierovom spolužití na celom svete. Podstatná časť súčasných nepokojov sa spája s moslimským svetom, kde prevláda náboženstvo islam. Krajinou, ktorá v konečnom dôsledku trpí práve kvôli náboženským rozdielom je aj Jemen. Ten leží na Arabskom polostrove, na juhu pod Saudskou Arábiou. Čo pôvodne vyzeralo ako občianska vojna vyvolaná nepokojmi, sa neskôr ukázalo ako súčasť náboženských rozporov, ktoré presahujú hranice polostrova. Vojna dokonca získala medzinárodný rozmer.vrak auta.jpg
Boje
Boje sa rozpútali už v roku 2015. Jeden rok predtým vypuklo povstanie húsíov. Tí obsadili hlavné mesto a vyhlásili nezávislosť na vláde. Tá sa prirodzene začala brániť a tak sa rozpútal ozbrojený konflikt, ktorý sa z metropoly rozšíril do väčšiny krajiny. Potýčky a prestrelky na uliciach, dediny v plameňoch, vybuchujúce autá na uliciach sa stali úplne bežnými obrazmi života obyvateľov. Situáciu nijako nezlepšilo letecké bombardovanie a pôsobenie teroristických skupín na všetkých stranách. Nie len konfesionálne rozdelenie a geopolitické zámery viacerých štátov tu zohrávajú tomu celému dáva medzinárodný rozmer.mier v troskách.jpg
Medzinárodný rozmer
Povstalci, húsíovia, sa radia medzi šiitov a tak keď otvorene vystúpili proti vláde, dostalo sa im podpory a uznania od ostatných šiitskych štátov. Samozrejme neoficiálne a potichu. Vládnym silám zasa prišla oficiálne na pomoc Saudská Arábia a Spojené Arabské emiráty, ktoré predstavujú prevažne sunnitských moslimov. Ďalej sa angažuje aj Maroko, Katar či Sudán alebo Senegal. Spojené štáty americké a Francúzsko sa rovnako zapojili z obáv pred víťazstvom teroristickej organizácie ISIS, ktorá tam vyhlásila vlastnú provinciu. Po viac než štyroch rokoch presahujú obete, z väčšej časti civilné, 100 000 ľudských životov a mier a pokoj stále ostávajú v nedohľadne.

Konflikt v Jemene

Islam
Od posledného vojnového konfliktu na našom území ubehlo už viac ako 70 rokov a tak sú pre nás predstava neustáleho strachu, prítomnosť smrti, výbuchy a zrúcaniny niečím vzdialeným. Ani v 21. storočí však nemôžeme hovoriť o mierovom spolužití na celom svete. Podstatná časť súčasných nepokojov sa spája s moslimským svetom, kde prevláda náboženstvo islam. Krajinou, ktorá v konečnom dôsledku trpí práve kvôli náboženským rozdielom je aj Jemen. Ten leží na Arabskom polostrove, na juhu pod Saudskou Arábiou. Čo pôvodne vyzeralo ako občianska vojna vyvolaná nepokojmi, sa neskôr ukázalo ako súčasť náboženských rozporov, ktoré presahujú hranice polostrova. Vojna dokonca získala medzinárodný rozmer.vrak auta.jpg
Boje
Boje sa rozpútali už v roku 2015. Jeden rok predtým vypuklo povstanie húsíov. Tí obsadili hlavné mesto a vyhlásili nezávislosť na vláde. Tá sa prirodzene začala brániť a tak sa rozpútal ozbrojený konflikt, ktorý sa z metropoly rozšíril do väčšiny krajiny. Potýčky a prestrelky na uliciach, dediny v plameňoch, vybuchujúce autá na uliciach sa stali úplne bežnými obrazmi života obyvateľov. Situáciu nijako nezlepšilo letecké bombardovanie a pôsobenie teroristických skupín na všetkých stranách. Nie len konfesionálne rozdelenie a geopolitické zámery viacerých štátov tu zohrávajú tomu celému dáva medzinárodný rozmer.mier v troskách.jpg
Medzinárodný rozmer
Povstalci, húsíovia, sa radia medzi šiitov a tak keď otvorene vystúpili proti vláde, dostalo sa im podpory a uznania od ostatných šiitskych štátov. Samozrejme neoficiálne a potichu. Vládnym silám zasa prišla oficiálne na pomoc Saudská Arábia a Spojené Arabské emiráty, ktoré predstavujú prevažne sunnitských moslimov. Ďalej sa angažuje aj Maroko, Katar či Sudán alebo Senegal. Spojené štáty americké a Francúzsko sa rovnako zapojili z obáv pred víťazstvom teroristickej organizácie ISIS, ktorá tam vyhlásila vlastnú provinciu. Po viac než štyroch rokoch presahujú obete, z väčšej časti civilné, 100 000 ľudských životov a mier a pokoj stále ostávajú v nedohľadne.